Report z Febiofestu 2009

Febiofest 2009

Podobne ako po minulé roky si bolo z čoho vyberať. Zastúpená nebola iba rýdzo česká a slovenská tvorba, ale aj známe a menej známejšie tituly európskej kinematografie. Vybrať si ten správny film je na podobných akciách občas riadny zaberák. Nič to. Veľkoleposť Febiofestu vnímam už niekoľko rokov ako jedinečnú príležitosť  zmapovať v prvom rade novosti českej, ale aj našej domácej tvorby, ktorej sa za posledné obdobie oproti minulým tichým rokom akosi viac darí.

Asi preto som hneď na začiatok uprednostnil českú novinku Anglické jahody režiséra Vladimíra Drhu. Tento nový filmový prírastok som postrehol iba pred nedávnom, konkrétne ako celkom sľubný trailer s dostatočne chytľavou piesňou, ktorá ihneď vlezie pod kožu. Priznám sa, že s filmom to už bolo o čosi horšie. Na hladinu vyplával ďalší nudný film reflektujúci augustové udalosti z prelomového roku 1968. K nie príliš šťastnému zážitku prispel nepresvedčivo vybudovaný dobový kolorit, ktorý ma ani náhodou „nepremiestnil" do kontroverzných rokov bývalého Československa okupovaného vojskami Varšavskej zmluvy. Vlažný scenár rozohrávajúci hneď niekoľko dejových rovín naraz sa síce tváril ako vierohodný a prehľadný filmový labyrint, ale opak bol pravdou. Nedôveryhodnú atmosféru nezachránila ani nosná „love story" roztiahnutá do 114 minút medzi mladým a neskúseným Tomášom a jeho náhodnou letnou láskou Táňou, ktorá sa mu zdôverí, že je tehotná, aj keď otcom je niekto úplne iný. Rád by som ešte dopísal niekoľko postrehov, ale ide presne o ten typ filmu, na obsah ktorého sa človek po dvoch dňoch ani poriadne nepamätá. Jedno pozretie však nikomu neublíži, sľubujem.

V úplne odlišnom svetle sa vynímal nový slovenský pseudodokument režisérky Zuzany Piussi Babička. V dostatočne obnaženom svetle sleduje netradične záujmy staršej ženy a jej otvorené milostné avantúry s mladými chlapmi, uprostred ktorých nehľadá iba jednorázové sexuálne uspokojenie, ale predovšetkým prívetivú náruč a rozvážnu chápavosť. Vyznenie filmu je aj napriek množstvu tragikomických situácií úprimné, ba dokonca láskavé. Toto rozhodne stojí za pozretie!

Ale Febiofest nie sú len české a slovenské filmy. Programovú štruktúru okrem iného vypĺňajú aj profily režisérskych velikánov. Tento rok sa takejto pocty dostalo tvorcom ako: Béla Tarr, Jerzy Skolimovski, Peter Solan, František Vláčil...

Súčasťou prehliadky bola aj predbežná prezentácia 10 titulov, ktoré budú na jeseň zastúpené v putovnej prehliadke filmov Projekt 100. Z uvedenej ponuky som bez váhania zakotvil na novom francúzskom filme Medzi stenami (Entre les murs, 2008) nie len u nás prakticky neznámeho nemeckého rodáka Laurenta Canteta, ktorý explicitne konfrontuje život mladého učiteľa s nepolepšiteľnou triedou ťažko zvládnuteľných tínedžerov. Film je adaptáciou biografie Françoisa Bégaudeaua, ktorý sa podieľal tiež na scenári. Chvíľami drsné, ale autentické situácie, ktoré film vykresľuje, nikoho nenechajú  chladným a ľahostajným. Školské prostredie problémových štvrtí asi nikdy nebolo podané presvedčivejšie.

Všetky zážitky z Febiofestu 2009 sa do nášho textu samozrejme nevošli. Stačí, ak ho aj naďalej prijmete ako výzvu a dobehnete aj ostatné skvelé filmy, o ktorých už nestihla byť reč.