STV stačia 2 okruhy a 600 zamestnancov

Přidáno: 26.01.2009
 

M. Maďarič je zodpovedný za legislatívne postavenie STV a SRo, ale obviňovať ho za finančnú situáciu, v ktorej sa ocitla dnes Slovenská televízia, je nekorektné

 

Je to už niečo viac ako 30 mesiacov, čo som odišiel z postu riaditeľa STV. Dnes už môžem konštatovať, že 3 a pol roka po mojom odchode sa skončila éra napĺňania filozofie nášho manažmentu o silnej, nezávislej, sebavedomej, prísne ekonomicky riadenej a konkurencieschopnej televízie verejnej služby. Skončila sa éra STV bez štátnych dotácií, fungujúcej len z príspevkov od koncesionárov, reklamy a vlastnej činnosti. S vyrovnaným rozpočtom a vyrábajúcou a vysielajúcou len toľko, na čo reálne má. Skončila sa éra televízie, kde prvý okruh má byť rodinne orientovaný a s programovou štruktúrou, ktorá priláka čo najviac divákov-koncesionárov a druhý okruh s programom pre náročnejšieho a menšinového diváka.

Toto bola filozofia, s ktorou som prišiel v januári 2003 do STV a bola jasne popísaná aj v mojom projekte. A fungovala! Prirodzene, nie všetko sa najmä v programovej oblasti naplnilo, nie všetko bolo ideálne a urobili sme aj chyby, ale o tom tu nechcem teraz písať a polemizovať, na to bude určite priestor v ďalších blogoch.

Teraz chcem poukázať hlavne na opačnú filozofiu nazerania na fungovanie STV, ktorá je v rozpore s tou mojou, a ktorá dnes STV, už po niekoľkýkrát, dostala do vážnych problémov.

 

Vyrábajme, míňajme v mene verejnoprávnosti, veď štát to zaplatí

 

Od vzniku SR v roku 1993 sa okrem nášho pôsobenia v STV, uplatňovala hlavne filozofia typu: „vyrábajme čo to dá, lebo sme verejnoprávni a to je dôležitejšie ako to, že na to nemáme podmienky a peniaze, veď štát, rozumej aj koncesionári, dlhy musia zaplatiť“.

A nevadí ani to, že koncesionári to už ani nechcú pozerať, hlavná vec že to je podľa nás „verejnoprávne“.

A že sa tým koncesionári „oberajú“ o peniaze, pretože si vlastne opäť televíziu platia dvakrát (priamo každý mesiac zo svojej peňaženky a nepriamo cez štátny rozpočet), to je ako vždy považované možno za nepríjemné, ale nepodstatné.

Vedú sa nekonečné diskusie o tom, čo je a čo nie je verejnoprávne, čo je a čo nie je pôvodná tvorba, či majú alebo nemajú byť hlásateľky, ako ľudí treba vzdelávať, aký má byť pomer koalície a opozície v spravodajstve a podobné dišputy väčšinou bez jasného a spravodlivého výsledku.

 

A táto filozofia je dnes opäť tu a potvrdzuje sa, že nefunguje. Táto filozofia dobehla aj ministra Maďariča. Dobehla preto, že ani on sám, ako podporovateľ spomínanej filozofie, nečakal, čo všetko sú v rámci takto vyprodukovaných programových a ekonomických požiadaviek schopní schváliť členovia Rady STV a ako poslušne to všetko od roku 2007 manažmenty STV napĺňajú a v niektorých prípadoch aj veselo prekračujú.

A neodhadol ani to, ako poslušne a bez výhrad manažmenty prijali nesprávny výpočet z príjmu koncesií podľa nového zákona a hlava-nehlava míňali a minuli čo sa dalo. A robili tak aj vo chvíľach, keď už aj samotný minister musel vedieť, že tento moment jeho úradníci nezvládli. Pretože, všetci, čo len trochu sledujú situáciu okolo médií verejnej služby vedeli oveľa skôr, že nový zákon o koncesiách neprinesie vypočítané výnosy. Napríklad Zemkovej manažment v rozhlase sa týmto informáciám prispôsobil okamžite a navrhol reálnejší rozpočet.

Manažmenty v STV to odignorovali a z tohto zlyhania a katastrofálnej finančnej situácie STV obviňujú ministra kultúry. Ale Marek Maďarič určite nie je zodpovedný za zlú finančnú situáciu STV. Prečo? Lebo aj tento nový zákon, zabezpečil STV v roku 2008 v porovnaní s rokmi 2006 a 2007 do rozpočtu viac o 100 mil. Sk ročne. A v porovnaní s rokmi 2004 a 2005 dokonca o 200 mil. Sk ročne viac.

Nehovoriac už o tom, že riaditeľ Hreha v decembri 2006 pri nástupe do funkcie preberal STV bez dlhov a k tomu mal v hotovosti na účte 320 miliónov korún!!!

 

A dnes? STV po rokoch 2005 a 2006 bez štátnej dotácie, s vyrovnaným rozpočtom a s prívlastkom: „druhá najsledovanejšia televízia na Slovensku“, je opäť v dlhoch.

Naviac v momente nášho odchodu z STV v nej pracovalo cca 760 zamestnancov z pôvodných 2200 z roku 2002. Za posledné dva roky prijali späť do STV viac ako 200 nových pracovníkov, ktorých chcú teraz prepúšťať. Prijímali ich napriek tomu, že plánovali stratu! Aj tento moment patrí k spomínanej filozofii „míňajme a zadlžujme v mene verejnoprávnosti, veď štát to zaplatí“.

 

STV mohla byť v celku zdravá inštitúcia

 

Aj keď riaditeľovi Nižňanskému nechal Hreha účtovnú sekeru 161,7 mil. Sk, nechal mu ešte v hotovosti na účte, teda cash, 220 mil. Sk. Teda vo chvíli, keď riaditeľ Nižňanský nastúpil do STV, mohol bez väčších problémov držať na uzde všetky výdavky televízie, udržiavať program v medziach, ktoré zdedil, zároveň vyrábať aj niekoľko kvalitných programov a držať tak aj výnosy z reklamy na prijateľnej úrovni.

Ale prevládla filozofia „verejnoprávnosti“ (načo sledovanosť, dôležitá je spokojnosť), podporená ešte riaditeľovou chybou - prijatím pani Sedlákovej resp. Kolevskej na post šéfa programu, čo následne znamenalo odliv viac ako 200 tisíc divákov-koncesionárov. K tomu následky v príjmoch z reklamy, predražené výroby, dabingy, tzv. magazíny zadarmo atď. To všetko v mene „verejnoprávosti“.

 

Podľa súčasného manažmentu, je televízia v kritickom stave a chcú obmedziť jej fungovanie tak, ako sme si to nedovolili v roku 2003 ani my. A to v deň môjho nástupu mala STV nesplatené záväzky vo výške 976 373 tis. Sk a účtovnú stratu 410 574 tis. Sk. Následne na to súdny exekučný príkaz kvôli dlhu voči Slovenským telekomunikáciám vo výške 220 mil. Sk a prehratý súdny spor s firmou Open Records, s.r.o vo výške 40,8 mil. Sk z predchádzajúceho obdobia. V rezervnom fonde bolo 42 mil. Sk a v deň môjho nástupu bolo na účte v hotovosti 14 tisíc Sk.

To boli dôvody na vyhlásenie krízového režimu a nie to, čo dnes prežíva STV. To, čo dnes ohlasuje, smerom k verejnosti a ministrovi Maďaričovi, manažment riaditeľa Nižňanského je zastrašovanie a vydieranie.

V programovom a finančnom stave ako preberal Hreha resp. Nižňanský STV sa vrámci možností dala robiť dobrá verejnoprávna televízia bez zadlžovania. Bolo nutné neustále upozorňovať ministra kultúry na fakt, že ak sa má uplatniť model „modernej európskej verejnoprávnosti“, tak treba buď radikálne zvýšiť koncesionárske poplatky, ktoré sú v porovnaní s Európou smiešne, alebo nebrať STV reklamu už v tomto roku. A bolo nutné tvrdo za to bojovať a nie len tak naoko, aby sa nepovedalo a uvoľniť priestor komerčným staniciam.

A až potom sa mal národ „oblbovať“ projektami Trojky, Štvorky a nedajbože STV Päťky. Od nástupu Hrehu bolo evidentné, že to smeruje k tomuto kroku. Ale musím uznať, že spustením Trojky a ohlasovaním Štvorky sa podarilo politikov a médiá pekne oblbnúť.

 

Minister kultúry šokovaný sleduje, ako riaditelia, ktorým veril, že z STV spravia tú vysnívanú „európsku verejnoprávnu televíziu“, z nej urobili opäť chátrajúcu búdu, do ktorej buď naleje 20 mil. € (600 mil. Sk) (čo inak neznamená nič, len to, aby ju nezavreli), alebo zaviní jej pád. Nezávidím mu. Ministra kultúry poznám ako tvrdého a korektného súpera z čias keď bol podpredsedom Rady STV, o ktorom si naozaj myslím, že ako jediný z politikov rozumie fungovaniu televízie. Lenže zdá sa, že filozofia sna o akejsi predstave „slovenskej verejnoprávnosti“, pod ktorou si mnohí predstavujú „sladké časy“ spred roka 1989, STV nespasia. Musia to byť len rýchle a tvrdé politické rozhodnutia, ktoré sa asi pred voľbami dajú robiť veľmi ťažko. Pod politickými rozhodnutiam mám na mysli napríklad rýchlu novelu zákona o zvýšení platieb za službu verejnosti, alebo okamžité predloženie zmluvy štátu s STV a jej podpísanie a účinnosť od tohto roka, alebo vrátenie reklamy na pôvodné 3 percentá, alebo.... Možností je viac. Ak to však Marek Maďarič teraz neurobí, tak STV určite pri tomto spôsobe riadenia nepomôže ani tých 20 mil. €.

 

Slovenskej televízií stačia dva okruhy a 600 zamestnancov

 

Aby to nevyzeralo, že len filozofujem, navrhnem aj riešenie. Filozofia, s ktorou náš manažment prišiel do STV je zdá sa, pre Radu STV, jej manažment, politikov koalície ale aj opozíciu, umelcov, producentov a všetkých, ktorí pre STV pracujú a z nej žijú, alebo v nej vystupujú, neprijateľná. Aj keď sa ukázalo, že koncesionárom bola sympatická. To, žiaľ, nie je v súčasnosti dôležité.

Potom, čo sa v STV udialo za tých 30 mesiacov si naozaj úprimne myslím, že v malej päťmiliónovej krajine akou je Slovensko stačí televízia verejnej služby s dvomi okruhmi so súčasnou výškou televízneho poplatku s jedným percentom reklamy a bez štátnych dotácií. Píšem to aj preto, že logiku majú pri tejto situácií aj myšlienky o zrušení týchto médií, ale som presvedčený, že spoločenská objednávka na tento typ médiá na Slovensku je stále silná a myslím, že to je zatiaľ aj želanie väčšiny spoločenskej elity a aj koncesionárov. A to treba rešpektovať.

 

O tom ako by mala STV s dvoma okruhmi vyzerať a čo by mala vysielať budem písať v ďalšom svojom blogu.

 
Oblíbené
 
 
 
 

Komentáře

user avatar
fixto | 26.01.2009 17:44:22 Reagovať
http://www.sme.sk/c/4278912/sef-stv-niznansky-caka-na-zlatu-branu.html No a teda pan Rybnicek, jednoducho Vas manazment znamenal v STV jeden z mala svetlych momentov... Aj vy ste mali kopec chyb, ale... Teraz je to katastrofa, STV definitivne stratila napriklad aj mna... (-: Dost na tom, Trojka je v sucasnom ponimani naozaj zbytocnost... Ako pomaly naozaj aj cela STV...