Přidáno: 26.01.2009
M. Maďarič je zodpovedný za legislatívne postavenie
STV a SRo, ale obviňovať ho za finančnú situáciu, v ktorej sa ocitla
dnes Slovenská televízia, je nekorektné
Je to už niečo viac ako 30 mesiacov, čo som odišiel z postu
riaditeľa STV. Dnes už môžem konštatovať, že 3 a pol roka po mojom odchode
sa skončila éra napĺňania filozofie nášho manažmentu o silnej, nezávislej,
sebavedomej, prísne ekonomicky riadenej a konkurencieschopnej televízie
verejnej služby. Skončila sa éra STV bez štátnych dotácií, fungujúcej len z príspevkov
od koncesionárov, reklamy a vlastnej činnosti. S vyrovnaným rozpočtom
a vyrábajúcou a vysielajúcou len toľko, na čo reálne má. Skončila sa éra televízie, kde prvý okruh má
byť rodinne orientovaný a s programovou štruktúrou, ktorá priláka čo
najviac divákov-koncesionárov a druhý okruh s programom pre
náročnejšieho a menšinového diváka.
Toto bola filozofia, s ktorou som prišiel
v januári 2003 do STV a bola jasne popísaná aj v mojom projekte.
A fungovala! Prirodzene, nie všetko
sa najmä v programovej oblasti naplnilo, nie všetko bolo ideálne
a urobili sme aj chyby, ale o tom tu nechcem teraz písať
a polemizovať, na to bude určite priestor v ďalších blogoch.
Teraz chcem poukázať hlavne na opačnú filozofiu nazerania na
fungovanie STV, ktorá je v rozpore s tou mojou, a ktorá dnes STV,
už po niekoľkýkrát, dostala do vážnych problémov.
Vyrábajme, míňajme v mene verejnoprávnosti, veď
štát to zaplatí
Od vzniku SR v roku 1993 sa okrem nášho pôsobenia
v STV, uplatňovala hlavne filozofia typu: „vyrábajme čo to dá, lebo sme
verejnoprávni a to je dôležitejšie ako to, že na to nemáme podmienky a peniaze,
veď štát, rozumej aj koncesionári, dlhy musia zaplatiť“.
A nevadí ani to, že koncesionári to už ani nechcú pozerať,
hlavná vec že to je podľa nás „verejnoprávne“.
A že sa tým koncesionári „oberajú“ o peniaze, pretože
si vlastne opäť televíziu platia dvakrát (priamo každý mesiac zo svojej peňaženky a nepriamo cez
štátny rozpočet), to je
ako vždy považované možno za nepríjemné, ale nepodstatné.
Vedú sa nekonečné diskusie o tom, čo je a čo nie
je verejnoprávne, čo je a čo nie je pôvodná tvorba, či majú alebo nemajú
byť hlásateľky, ako ľudí treba vzdelávať, aký má byť pomer koalície
a opozície v spravodajstve a podobné dišputy väčšinou bez
jasného a spravodlivého výsledku.
A táto filozofia je dnes opäť tu a potvrdzuje sa, že nefunguje. Táto
filozofia dobehla aj ministra Maďariča. Dobehla preto, že ani on sám, ako
podporovateľ spomínanej filozofie, nečakal, čo všetko sú v rámci takto
vyprodukovaných programových a ekonomických požiadaviek schopní schváliť
členovia Rady STV a ako poslušne to všetko od roku 2007 manažmenty STV
napĺňajú a v niektorých prípadoch aj veselo prekračujú.
A neodhadol ani to, ako poslušne a bez výhrad
manažmenty prijali nesprávny výpočet z príjmu koncesií podľa nového zákona
a hlava-nehlava míňali a minuli čo sa dalo. A robili tak aj vo
chvíľach, keď už aj samotný minister musel vedieť, že tento moment jeho
úradníci nezvládli. Pretože, všetci, čo len trochu sledujú situáciu okolo médií
verejnej služby vedeli oveľa skôr, že nový zákon o koncesiách neprinesie vypočítané výnosy. Napríklad
Zemkovej manažment v rozhlase sa týmto informáciám prispôsobil okamžite
a navrhol reálnejší rozpočet.
Manažmenty v STV to odignorovali a z tohto
zlyhania a katastrofálnej finančnej situácie STV obviňujú ministra
kultúry. Ale Marek Maďarič určite nie je zodpovedný za zlú finančnú situáciu
STV. Prečo? Lebo aj tento nový zákon, zabezpečil STV v roku 2008 v porovnaní
s rokmi 2006 a
2007 do rozpočtu viac o 100 mil. Sk ročne.
A v porovnaní s rokmi 2004 a 2005 dokonca o 200 mil.
Sk ročne viac.
Nehovoriac už o tom, že riaditeľ Hreha v decembri
2006 pri nástupe do funkcie preberal STV bez dlhov a k tomu mal
v hotovosti na účte 320 miliónov korún!!!
A dnes? STV po rokoch 2005 a 2006 bez štátnej
dotácie, s vyrovnaným rozpočtom a s prívlastkom: „druhá
najsledovanejšia televízia na Slovensku“, je opäť v dlhoch.
Naviac v momente nášho odchodu z STV v nej
pracovalo cca 760 zamestnancov z pôvodných 2200 z roku 2002. Za
posledné dva roky prijali späť do STV viac ako 200 nových pracovníkov, ktorých
chcú teraz prepúšťať. Prijímali ich napriek tomu, že plánovali stratu! Aj tento
moment patrí k spomínanej filozofii „míňajme a zadlžujme v mene
verejnoprávnosti, veď štát to zaplatí“.
STV mohla byť v celku zdravá inštitúcia
Aj keď riaditeľovi Nižňanskému nechal Hreha účtovnú sekeru 161,7
mil. Sk, nechal mu ešte v hotovosti na účte, teda cash, 220 mil. Sk. Teda
vo chvíli, keď riaditeľ Nižňanský nastúpil do STV, mohol bez väčších
problémov držať na uzde všetky výdavky
televízie, udržiavať program v medziach, ktoré zdedil, zároveň vyrábať aj
niekoľko kvalitných programov a držať tak aj výnosy z reklamy na prijateľnej
úrovni.
Ale prevládla filozofia „verejnoprávnosti“ (načo sledovanosť, dôležitá je
spokojnosť), podporená
ešte riaditeľovou chybou - prijatím pani
Sedlákovej resp. Kolevskej na post šéfa programu, čo následne znamenalo odliv
viac ako 200 tisíc divákov-koncesionárov. K tomu následky v príjmoch z reklamy,
predražené výroby, dabingy, tzv. magazíny zadarmo atď. To všetko v mene
„verejnoprávosti“.
Podľa súčasného manažmentu, je televízia v kritickom
stave a chcú obmedziť jej fungovanie tak, ako sme si to nedovolili
v roku 2003 ani my. A to v deň môjho nástupu mala STV nesplatené
záväzky vo výške 976 373 tis. Sk a účtovnú stratu 410 574 tis. Sk.
Následne na to súdny exekučný príkaz kvôli dlhu voči Slovenským
telekomunikáciám vo výške 220 mil. Sk a prehratý súdny spor s firmou
Open Records, s.r.o vo výške 40,8 mil. Sk z predchádzajúceho obdobia.
V rezervnom fonde bolo 42 mil. Sk a v deň môjho nástupu bolo na účte
v hotovosti 14 tisíc Sk.
To boli dôvody na vyhlásenie krízového režimu a nie to,
čo dnes prežíva STV. To, čo dnes
ohlasuje, smerom k verejnosti a ministrovi Maďaričovi, manažment
riaditeľa Nižňanského je zastrašovanie a vydieranie.
V programovom a finančnom stave ako preberal Hreha
resp. Nižňanský STV sa vrámci možností dala robiť dobrá verejnoprávna televízia
bez zadlžovania. Bolo nutné neustále upozorňovať ministra kultúry na fakt, že
ak sa má uplatniť model „modernej európskej verejnoprávnosti“, tak treba buď
radikálne zvýšiť koncesionárske poplatky, ktoré sú v porovnaní
s Európou smiešne, alebo nebrať STV reklamu už v tomto roku.
A bolo nutné tvrdo za to bojovať a nie len tak naoko, aby sa
nepovedalo a uvoľniť priestor komerčným staniciam.
A až potom sa mal národ „oblbovať“ projektami Trojky, Štvorky
a nedajbože STV Päťky. Od nástupu
Hrehu bolo evidentné, že to smeruje k tomuto kroku. Ale musím uznať, že
spustením Trojky a ohlasovaním Štvorky sa podarilo politikov a médiá
pekne oblbnúť.
Minister kultúry šokovaný sleduje, ako riaditelia, ktorým
veril, že z STV spravia tú vysnívanú „európsku verejnoprávnu televíziu“,
z nej urobili opäť chátrajúcu búdu, do ktorej buď naleje 20 mil. € (600
mil. Sk) (čo inak
neznamená nič, len to, aby ju nezavreli), alebo zaviní jej pád. Nezávidím mu. Ministra kultúry poznám ako
tvrdého a korektného súpera z čias keď bol podpredsedom Rady STV,
o ktorom si naozaj myslím, že ako jediný z politikov rozumie
fungovaniu televízie. Lenže zdá sa, že filozofia sna o akejsi predstave
„slovenskej verejnoprávnosti“, pod ktorou si mnohí predstavujú „sladké časy“
spred roka 1989, STV nespasia. Musia to byť len rýchle a tvrdé politické
rozhodnutia, ktoré sa asi pred voľbami dajú robiť veľmi ťažko. Pod politickými
rozhodnutiam mám na mysli napríklad rýchlu novelu zákona o zvýšení platieb
za službu verejnosti, alebo okamžité predloženie zmluvy štátu s STV
a jej podpísanie a účinnosť od tohto roka, alebo vrátenie reklamy na
pôvodné 3 percentá, alebo.... Možností je viac. Ak to však Marek Maďarič teraz
neurobí, tak STV určite pri tomto spôsobe riadenia nepomôže ani tých 20 mil. €.
Slovenskej televízií stačia dva okruhy a 600
zamestnancov
Aby to nevyzeralo, že len filozofujem, navrhnem aj riešenie.
Filozofia, s ktorou náš manažment prišiel do STV je zdá sa, pre Radu STV,
jej manažment, politikov koalície ale aj opozíciu, umelcov, producentov
a všetkých, ktorí pre STV pracujú a z nej žijú, alebo v nej
vystupujú, neprijateľná. Aj keď sa
ukázalo, že koncesionárom bola sympatická. To, žiaľ, nie je v súčasnosti
dôležité.
Potom, čo sa v STV udialo za tých 30 mesiacov si naozaj
úprimne myslím, že v malej päťmiliónovej krajine akou je Slovensko
stačí televízia verejnej služby
s dvomi okruhmi so súčasnou výškou televízneho poplatku s jedným percentom
reklamy a bez štátnych dotácií. Píšem to aj preto, že logiku majú pri tejto situácií aj myšlienky
o zrušení týchto médií, ale som presvedčený, že spoločenská objednávka na
tento typ médiá na Slovensku je stále silná a myslím, že to je zatiaľ aj
želanie väčšiny spoločenskej elity a aj koncesionárov. A to treba
rešpektovať.
O tom ako by mala STV s dvoma okruhmi vyzerať a čo
by mala vysielať budem písať v ďalšom svojom blogu.
Oblíbené
