Všetkých v prvom rade pozdravujem a chcem sa vám poďakovať za záujem o môj názor. Bol to môj prvý blog a som veľmi rád, že vás zaujal. Takže ešte raz ďakujem a prejdem hneď k veci.

Spomínal som, že filozofia, s ktorou prišiel môj manažment do STV v roku 2003, teda rodinná a konkurencieschopná Jednotka a „menšinová", umelecká Dvojka, je v podstate pre spoločenské elity, politikov, umelcov, členov Rady, manažment, väčšinu tvorcov, komerčných vysielateľov, neprijateľná resp. nevyhovujúca. Opäť zopakujem, že podľa mňa, pre väčšinu koncesionárov vyhovujúca bola, ale ich hlas je zatiaľ slabý a ohľad naň sa neberie. Chyba, lenže pokus o jej nápravu je boj s veternými mlynmi. U väčšiny vyššie spomínaných totiž prevláda megalomanská predstava o STV, ktorá vyrába kvantá kvalitnej pôvodnej hranej tvorby, detskej a animovanej tvorby, dokumentárnej tvorby, niektorí si dokonca myslia, že má vyrábať a nakrúcať niekoľko kinofilmov ročne. Popritom má vzdelávať, vychovávať, informovať, zabávať a ja neviem čo ešte. Toto všetko znie veľmi pekne a v podstate si poviete, že proti tomu niet čo namietať. Lenže poslanie, realita a podmienky sú úplne iné aj v našej päťmiliónovej krajinke. Príčina týchto predstáv je v nostalgii za bývalou Československou televíziou z pred roka 89 ako jedinou, jedinou dostupnou, neohrozenou a finančne zabezpečenou televíziou. Samozrejme viem, že okrem hlúpeho vymývania mozgov a komunistickej propagandy vyprodukovala aj veľa pekných filmov, rozprávok a hier. Ale netreba zabúdať že nie pre päť ale pätnásť miliónov obyvateľov, že tvorivé prostredie bolo podstatne väčšie, lebo bolo prepojené.

V súčasnosti má STV tri okruhy a digitálny zákon jej okrem vlastného multiplexu pridáva ešte jeden. Naša malá krajinka so štyrmi programami verejnej služby a s predstavou, že keď do nej budeme liať veľa peňazí a popritom snívať o tisícoch hodinách kvalitnej domácej tvorby za rok, tak to bude tá najlepšia televízia verejnej služby v Európe. Výsledok však bude taký, že možno peňazí bude viac, a niektorí sa budú tešiť, ale časom sa zistí, že pomer počtu hodín tej naozaj kvalitnej umeleckej pôvodnej tvorby k množstvu vysielacieho času na troch okruhoch (vynechávam šport) bude tak malý, že to opäť vyvolá diskusie o verejnoprávnosti, poslaní STV a jej zmysle. Vlastne budeme tam, kde sme dnes. Apatia koncesionárov-platičov voči STV dosiahne vrchol a potom už bude naozaj treba len prísť, zhasnúť a zavrieť (zdá sa mi, že počet tých, ktorí by to urobili už dnes, výrazne stúpol).

Ušetrí štát aj Slovenská televízia

Treba zrušiť programovú štruktúru Jednotky. Ak si chceme STV ako televíziu verejnej služby zachovať, stačia jej podľa mňa dva okruhy. Prvý okruh ako výrazne vylepšená súčasná Dvojka, doplnená o spravodajstvo, publicistiku a časť zábavy z Jednotky a druhý okruh šport. Riešenie s dvomi okruhmi je v podstate jednoduché. Súčasný program Dvojky presunúť na vysielacie frekvencie Jednotky a športovú Trojku presunúť na vysielacie frekvencie Dvojky, čím by si šport mohlo okamžite pozrieť 90 percent občanov Slovenska.
Takto postavená televízia by potrebovala miesto súčasných 1000 max. 600 zamestnancov. Toto komplexné riešenie by ušetrilo televízií verejnej služby cca 26,5 mil. € (800 mil. Sk) a ešte by zostalo aj na investície. Nemuseli by sa, aspoň teraz, zvyšovať koncesionárske poplatky, zostalo by jedno percento reklamy a televízia by bola nezávislá na štátnom rozpočte. Jediné čo by sa malo riešiť so štátom je zmluva o investíciách do rekonštrukcie priestorov v Mlynskej doline. Takýto návrh vypracoval ešte môj manažment a stál by maximálne 16,6 mil. € (500 mil. Sk). Bola by to jednorázová štátna podpora, ktorá je podstatne nižšia ako investícia 149,4 mil. € (4,5 mld. Sk) do akéhosi mediálneho komplexu. STV by tak vysielala na dvoch okruhoch a zostala by v Mlynskej doline v menších a zrekonštruovaných priestoroch. Zbavila by sa výškovej budovy a niektorých priľahlých objektov.

Súčasná Dvojka by mala veľkú šancu stať sa Jednotkou

Prečo navrhujem tento variant? Vychádzam zo svojich skúseností. V čase keď sme menili druhý okruh na Dvojku s programom pre náročného diváka, striktne oddeleným od rodinnej Jednotky, vyčlenili sme z rozpočtu na jeho realizáciu 250 mil. Sk na rok. Vtedajší intendant Dvojky Jaro Kerner, šéfdramaturg Ľuboš Machaj spolu so svojimi kolegami vytvorili okruh, ktorý mal jasné črty kvalitného programu verejnej služby s dôrazom na dokumentárnu domácu a zahraničnú tvorbu, kultúru a umenie, publicistiku, nezávislú filmovú tvorbu, menšiny a národnostné skupiny, záujmové skupiny. Tých 250 mil. bolo málo, ale aj napriek tomu sa podarilo postaviť kvalitný program (žiaľ bez vážnej pôvodnej televíznej hranej tvorby), ktorý si našiel svojho diváka. Tak ako bol nastavený a vyskladaný si v roku 2007 vyslúžil aj cenu za filmovú dramaturgiu od Kinema.sk a Slovenského syndikátu novinárov. (len pripomeniem, že v roku 2003 sme STV2 našli ako prevažne reprízový okruh vysielajúci 17 hodín denne bez akejkoľvek filozofie a významu). Kvalitný programing Dvojky pritom často „trpel" nasadzovaním športových podujatí, čo rozbíjalo štruktúru a narúšalo divácky návyk. Preto je dobré, ak druhý okruh bude zameraný na šport, zdravie a zdravý životný štýl. Projekt, ktorý vypracoval Andrej Miklánek, mimochodom tiež člen môjho manažmentu, je veľmi kvalitný a v podstate veľmi rýchlo realizovateľný. Vedenie STV tak nemusí dnes nič významné vymýšľať, iba už vymyslené vylepšovať. A na viac s podstatne vyšším balíkom peňazí.
Zrušením programu Jednotky získa vedenie STV pre vylepšenie kvalitnej Dvojky a športového okruhu 20 mil. €. S týmito peniazmi sa už oplatí robiť STV s takýmto zameraním. Odhliadnuc od športového okruhu, ktorý nechcem podceňovať, ale jeho filozofia je jasnejšia a čitateľnejšia, by tu bola obrovská šanca pre manažment televízie, vytvoriť veľmi hodnotný a kvalitný program verejnej služby, kde by okrem iného bolo aj dosť financií na pôvodnú dokumentárnu tvorbu ako aj náročnejšiu pôvodnú hranú televíznu tvorbu. Samozrejme so zachovaním programov pre menšiny a náboženské skupiny, záujmové skupiny atď. Som presvedčený, že pre prilákanie širšej cieľovej skupiny by mali v takto vystavanom programe zostať aspoň raz v týždni aj štruktúrne zábavné okná pre programy ako Drišľakoviny, Pošta pre Teba ako aj priestor pre udalosti typu OTO, Hodina deťom, Aurel, Eurosong a ďalšie. Treba si uvedomiť, že 24-hodinové vysielanie na jednom okruhu znamená 8760 hodín vysielacieho času ročne. Podľa môjho názoru to absolútne stačí na vyskladanie jedného kvalitného programu verejnej služby so všetkým čo k tomu patrí. Je to adekvátny a úmerný priestor k počtu obyvateľov, veľkosti trhu, dopytu, výkonu a možnostiam slovenských tvorcov z audiovizuálnej oblasti.

Ako by vyzeral aproximatívny rozpočet pre takto postavené dva okruhy?

Koncesionárske poplatky: 54,770 mil. €/rok (1 650 mil. Sk) (dnešný reálny výber pre STV)
Výnosy z reklamy (1%): 6,639 mil. €/rok (200 mil. Sk)
Z toho:
Náklady na program (Jednotka): 20 mil. €/rok (602 mil. Sk)
Náklady na p. (Dvojka-Šport): 9 mil. €/rok (270 mil. Sk)
Osobné náklady (600 zamestnancov):12,6 mil €/rok (380 mil. Sk)
Šírenie signálu (oba okruhy spolu): 8,3 mil. €/rok (250 mil. Sk)
Ostatné náklady: 332 tis. €/rok (10 mil. Sk)
Rezerva: 11,180 mil. €/rok (336,8 mil. Sk)

Na záver: Nech sa vám to, čo som teraz navrhol, zdá akokoľvek absurdné, verte mi, že za každým slovom si stojím a som presvedčený, že toto je cesta, ako v našej spoločenskej klíme a nazeraní na STV, je možné túto televíziu udržať nielen pri živote, ale dosiahnuť, aby sme boli na ňu opäť pyšní. A ešte niečo. Týmto krokom by sa určite naplnila aj myšlienka zavedenia duálneho systému televízneho vysielania na Slovensku.