V tejto chvíli som si sadol k počítaču a píšem, lebo tá vnútorná potreba sa vyjadriť je strašne silná a nemienim ju v sebe len tak nosiť a ovládať ju, aj keď to možno vyzerá ako gesto, ktoré nepomôže. Mičugá, (len pre vysvetlenie, Mišo ma začal volať Ričugá, tak ja jeho Mičugá), mám v živote to šťastie, že patrím k tým, ktorí Ťa poznajú v podstate od malička. Viem, aký si človek, aké máš srdce a dušu, a aké hodnoty vyznávaš. A preto viem, a absolútne nepochybujem o tom, že si Ty osobne spolu s Veronikou, Katkou, Gešom a ďalšími urobili pre bezpečnosť ľudí na Pohode opäť všetko, čo bolo treba a čo sa reálne dalo. Zažil som iks rozhovorov a stretnutí s Tebou, kde som bol svedkom toho, že nijaké peniaze by Ťa nepresvedčili o tom, že by si niečo mal podceniť, zanedbať a urobiť na úkor ľudí, ktorí chodia na Pohodu a už vôbec nie vecí, ktoré sa týkajú bezpečnosti. Ja totiž viem, že tých ľudí si naozaj vážiš, máš ich úprimne rád a si im vďačný, že na Pohodu chodia a cítia sa tam dobre. Ja viem, že to tak je, a viem aj to, že tí, ktorí Ťa poznajú, to vedia tiež. Viem, že si vždy odmietal šetriť na ľuďoch a nikomu si nedovolil, aby to bolo inak. Mnohí sme Ti už nadávali, že prečo viac nešetríš a nevzdáš sa niektorých vecí, ale Ty vždy hovoríš, že to nie je možné, lebo festival by pre ľudí stratil tú svoju silu, radosť a pohodu. No a to, že Pohoda je vďaka Tebe a tvojmu tímu ten široko-ďaleko najbezpečnejší festival je fakt. A nech to znie akokoľvek divne, platí to aj po tejto nešťastnej udalosti.

Mičugá, má Ťa rád a vážim si Ťa aj preto, že máš v sebe tú obrovskú osobnú ľudskú odvahu prevziať zodpovednosť za zorganizovanie a postavenie „mestečka" pre viac ako 30 tisíc ľudí, a pripravovať im radosť a pohodu. To mestečko stojí síce len tri dni, ale príbehy a život v ňom, prináša svoje starosti a radosti, ako v ktoromkoľvek inom krásnom mestečku s 30 tisíc ľuďmi na tomto svete. A aj v týchto mestečkách niekedy svieti slnko a je pohoda, ale z času na čas príde prírodná pohroma, ktorá spôsobí niektorým ľuďom veľkú bolesť a ostaným smútok. Ale to je život. Niekedy máme pocit, že sa nikomu z nás nemôže nič stať a sme nedotknuteľní. Myslieť si, že to tak je, je rovnaká hlúposť, ako si myslieť , že sa nikdy nikomu nič nemôže stať ani na Pohode. Áno, nech sa to samozrejme vyšetrí a to čím skôr, ale patrím medzi ľudí, ktorí absolútne nepochybujú o tom, že Mičugá a jeho tím urobili pre bezpečnosť všetko, čo mohli a za toto nešťastie nemôžu a nemohli ho ani v tom momente ovplyvniť. V piatok poobede som stretol Miša, ktorý sa viezol na bicykli, a jedna z prvých vecí, ktoré mi povedal bolo, že má obavy z predpovedí počasia a z nahlásených búrok. Vedel som, že už v tej chvíli je to pre neho priorita a premýšľa nad tým, ako chrániť ľudí na festivale. Bohorovne som ho upokojoval, že to do Trenčína nedorazí, lebo v rádiu som počul, že to ma zasiahnuť hlavne južnú časť Slovenska. Ako hlboko som sa mýlil. Potom náš rozhovor prerušili, lebo prišli mladí ľudia a chceli sa s ním odfotiť. Stretol som Mičugu ešte asi hodinu a pol pred tou búrkou. Bol ako vždy v plnom nasadení, ale ešte sa stihol, tak ako vždy, pozdraviť a usmiať. No a potom som Ťa, Mičugá, videl až v TA3 a mal som čo robiť, aby som sa od zúfalstva a bezmocnosti nerozplakal ako malý chalan. Mičugá, ja viem a je nás dosť, že Ty za to, čo sa stalo, nemôžeš. Musíš v sebe nájsť silu pokračovať. Je nás veľa, čo budeme stáť pri Tebe. A už teraz sa teším, že Ťa opäť stretnem, aj keď viem, že Tvoja duša je strašne nešťastná a smutná.
Ričugá

A ešte odkaz pre tých najviac zasiahnutých a nešťastných.
Milí rodičia, snúbenica a príbuzní. Je strašné, že Martin umrel. Ja viem, že to strašne bolí. Zažil som to na vlastnej koži, keď mi pred ôsmimi rokmi náhle zomrela snúbenica a pred rokom nečakane aj môj otec. Určite sa pýtate prečo práve vaše dieťa, prečo sa to stalo práve vám. Lenže odpoveď vie len Boh a nikto iný. Aj ja som chvíľu za smrť mojich blízkych obviňoval kamionistu resp. lekárov. Ale v tom momente to nebolo spravodlivé. Prirodzene, boli to emócie. Viem, že nijako nezmiernim vašu bolesť, ale chcem Vám v týchto ťažkých chvíľach odkázať, že môj dobrý priateľ Mišo, za to určite nemôže.
Zostávam s vami v modlitbách.
Richard Rybníček